Dlhšie na mňa pokukovala z internetu Chata pod Hrbom. Lákalo ma pozrieť sa tam, videla som na príbehoch ich stránky ten kľud, pohodu. Blížil sa mi koniec dovolenky a ja som nikde nebola na túre. Tak padla voľba na vrch Hrb a túto chatu.
Ráno sme si so synom zbalili veci a vybrali sa autom na parkovisko pri Ranči Čelienec-Ľubietová. Je tam dosť veľká parkovacia plocha. Na smerovníku písalo, že Sedlo pod Hrbom, čiže na Chatu pod Hrbom je to 45 minút po modrej značke. Tak sme sa prezuli do turistickej obuvi a pomaly sme išli cestou krátko po asfaltke, potom cesta prešla do lesa. Cesta rýchlo ubiehala, popri chodníku kvitli rôzne kvietky. Vtáčiky spievali a ani sme sa nenazdali a boli sme pri chate. Bol tam taký kľud. Pri stoloch sedelo pár ľudí a jedli. Tak sme aj my ochutnali výborné jedlo. Hranolky robili priamo pred nami z čerstvých zemiakov, kapustnica bola super hustá, veľmi chutná, žiadna kyslá voda. Jedlo naozaj výborné, čapované nápoje. Po oddychu sme sa vybrali na Hrb. Usmieval sa na nás už od chaty. Značka odtiaľto už bola červená. Po chvíľke sme znova zabočili do lesa, čiže sme boli v tieni a vôbec nám nevadilo, že bolo vonku veľmi teplo. Chodníky boli vlhké,
pravdepodobne muselo včera pršať. Postupne sme vystúpali 622 m (od začiatku). Keď sme prichádzali k vrcholu, bola tam vyhliadka, trocha ďalej bola ešte jedna. Našli sme aj geografický stred Slovenska. Výhľady boli nádherné. V tej krásnej zeleni sme videli aj chatu odkiaľ sme prišli. Oddýchli sme si a pomaly sme sa vybrali naspäť.
Cesta späť bola okolo vrchu zokruhovaná, počiatočná časť strmšia. Cestou späť sme sa zastavili na chate ešte na kávu, oddýchli sme si, ešte pokochali krásnymi výhľadmi a išli smerom k autu. Keď sme prichádzali k autu, vtedy sme si všimli lemovanie cesty rôznymi lúčnymi kvetmi. Možno aj preto, že bzučali včeličky, v pozadí bolo počuť zvuky z ranču…
Odporúčam túto túru, je krásna, nie je náročná, čiže kľudne môžete ísť daj s deťmi, minimálne na Chatu pod Hrbom.
